

Actualités


Zistoir TikTok
Audio
Moi d désanm
Moi d désanm, sa lé gadianm ! Moi d désanm, tout zafèr i pèt an flèr : flanboyan i mèt dé fé dann kèr pié-d-boi vèr ; zakaranda, Tanpon, i déroul tapi blé-mov po kardinal rouz fé lamour anndan ! A oui ! Tikok i inm moi-d-désanm la !… Moi-d-désanm, sa lé gadianm ! Granmatin, zoizo-bélié, moino, bek-roz… i di bonzour lo soley ki prézant ! (soley lé fier dann moi-d-désanm, lo roi lé pa son kouzin ! Li fé kour la fré dan lé o, li fé kour marmay dann basin n lo !) Bann sarèt – é sad Gramoun Biganbé ansanm, la pa atann, zot, lo zour kléré po fé zot prièr : zot i kri, zot i grins dann somin makadanm, le bèf devan o pa kadansé ! Sé la koup dann moi-d-désanm ! La koup, lespoir bann plantèr ! la koup, zot doulèr ! La koup kann ! kann po sisé, i kalkil bann marmay, Tikok an promié !…
Moi-d-désanm, sa lé gadianm! Sézon letsi ; sézon mang, sézon zanana ! A oui, le frui nana dann moi d désanm-la ! Zanvié, févrié, mars, avril… an diré tousala la sacrifié azot po aminn se moi-la ! Konm in fanm an voi-d-fami i atann nèf moi po fé zanfan, moi-d-désanm i fé zanfan po lé onz moi ki vien avan ! Zanvié, févrié, mars, avril… onz mars leskalié ; dann moi-d-désanm, ni ariv o somé, ni ramas la rékol ! É Tikok lé la, dan l ta…
… Pars Tikok i inm moi-d-désanm-la ! Tikok i inm, pars, an plis dé tou sa, la fèt i roul dann so moi-la ! La fèt Témoiniaz, la fèt Vin-Désanm, in « Désanm po lesklavaz, é la mizèr » ! … Tikok i inm moi-d-désanm la, pars, an plis tousa-la, Noël i vien dann so moi-la ! Noël, lespoir zanfan maléré ! Noël dann moi-d-désanm ! Flanboyan dann brouyar, fanal dann fénoir Noël dann moi-d-désanm la Rénion, sa lé gadianm !… É Tikok i atann Moi-d-désanm !…
Tikok, si l kou, la rèt la konm in kouyon ! Li té koné pi kosa té falé fé: rogardé ? kouri ? apel osékour po di Maksimin la tonm kriz ?… Mé oilapak, si lé zantrofèt, in ponyé marmay i ariv, i rant si la pis po dansé ! Alor, Tikok i rant dan l ta, é li mèt ali a santé ek tout la bann konm in perdi :
« Isi, dann péi Bourbon nana lo blan, lo noir po touloubon… soman kan lo san i koul, lo san lé rouz, lé rouz, lé rouz po touloumoun ! »…
Tikok lé kontan kanminm asoir li gingn arpa alé kabaré Gramoune Yalo : vyin d fèt son promié Vin Désanm marmay !…
Dan ann larzan
Nin kou, Tikok iariv ek son monmon, i di :
«Monmon! Moin na dé dan i bouz dan mon bous !
— Ousa ou na dé dan i bouz, mon zanfan ?
— Dan mon bous, monmon ! »
Madanm Biganbé i rir minm, apréla li di :
« Rézman pou ou lé dan ot bous, mon zanfan ! Sansa, mi oi pa koman noré débrouyé ! »…
Zanlik la antand la konversasion, é li di Tikok :
« Vyin, ma ars out dan !
— A ouè ! i fé Tikok. Ou lé fou ?
— I fé pa mal sa, koulou ! i ropran Zanlik. Kontrèr ! Kan ou sar fine arasé, oui mèt lo dan sou in ros, é, domin matin, oui sa oir sou lo ros, oui trouv… larzan ! »…
Tikok la lès son frèr aras inn dan ; apréla zot dé la parti dépoz lo dan sou in ros, koté lo pié zak. Landmin matin, Tikok la trouv larzan po toulbon a la plas : navé di fran !
Konm Tikok la vi lété pa mantèr, li la parti, li la ras lot dan é, san di personn, la parti kasièt lo zafèr sou lo minm ros. Soman, landmin matin, kan la parti rann ali kont, oki d larzan ! Lo pti siko-d-dan lété byin an plas, mé lavé pa pousé, lavé pa produi ! E Tikok lété kit po dé dan an moin é in gran baro simtir… dan son bous !
La koup kann
Létivèr i pli sou la briz, i fé pèt ti zétoil partou ek soley ki bri for. Lodèr zerbabouk i lèv dann karo zantak, lèrk in tralé ti bek-roz i vienn si po fé balansoir. La o, dann filao, zoizo-bélié i fé zot ni konm roulèr pandi-yé ; tout la ban, an may-mayé, i anvoy zot romans kabaré :
« Tioulit lit lit !… »
Martin, anlèr pié vakoi-pinpin, i réponn azot in rofrin kas-kasé :
« Kra.. kra..krak ! »
Kan Tikok i oi tousa, lanvi d zoué i pran ali. Malérèzman la koup la rivé, é Madanm Biganbé la di a zot-dé Zanlik :
« Alé, marmay ! Zordi, zot lé gran : i fo alé èd zot papa ! »
Alor, lo pov Tikok lé la, dann karo kann. Mésié Bizok i koup, Tikok i antas ! Pandan stan la, Zanlik i saroy pou Granmoun Biganbé sarz la sarèt…
Apré sa, Tikok i prépar dé-troi paké kèr-kann po bèf. Li inm pa tro so korvé la, akoz divé i grat pli k bourbouy, mé kosa ou a fèr kan ou lé mizèr ! Rozman, tazantan, Granmoun Biganbé i di ali :
« Alé, mounoir ! Sis in kann po ropozé é rafrési ot gorz ! »
Alor, Tikok i sis in kann. Mé pli li sis, sé plik lé dou!…
Kari volay
Konm sé Dimans, madanm Biganbé i tié in volay po fé kari. Pa sito fine plim lo kou, Zanlik i dmann :
« Monmon ! Lo foi po moin, in ?
non va, mounoir ! Lo foi ek lo zézié sé po papa : li na pi d dan !
Lé bon, monmon ! Mé lès la tèt po moin alor ! »
Mé Tikok i lèv dan son koin, i di :
« Non monmon ! La tèt sé po moin !
— Done pa li, monmon ! , i arvir Zanlik, sé moin la dmann promié ! »
E lé dé i dispit minm, zot la !
Po fé finir ek sa, madanm Biganbé i pran dé pti zik, in moyen mti ek in pli gran, i di :
« Bon, nou va tir o sor ! Sak i trap lo pli pti bout-do-boi va gagn la tèt ! ».
Par kou d sans, sé Tikok i gagn ! Soman, Tikok i kontant pa d sa : kan i ariv onz-èr, li rod fé zalou Zanlik ek son tèt poul dan son min :
« zinzin !… zinzin !… Zanlik la pa gagn la tèt-e ! Sé moin la gagné-re ! Zinzin ! Zin… »
Ala pak, si lé zantrofèt, in mal-lo-sat i sot dan-lèr la tab, i pas an bolid koté Tikok, i souk son morso d viann, i kour avek ! Tikok na bo kriyé « oté sat, oté sat volèr », li na bo pléré, kour derièr… tro tar : sat-la la fine ariv a perpèt ! Misié Biganbé i bann, i di apré Tikok :
« Ou la vi ot manir zinzin, zinzin ?… Ou lé pli zavansé, estèr ! »
Pandan stan la, Zanlik, si son tabouré, i rir tout son kota, é i di :
« Lé bon minm po Tikok ! Lé bon minm !… »
Madanm Biganbé, el, i pran la pitié son dernié garson, i ardonn a li dé zot morso volay. Soman, dan la marmit, i rès rienk la zèle ek la pat !… Kan i di a zot, marmay « sak i fé zalou i rès loulou », zot va dir lé pa vré ?
La Priyer
Granpèr Bouloun lé mor ; granmèr Tisya, olèrk rès tousèl, la profèr vann son ti bout kour po ni rèt la kaz son fi, madanm Biganbé. Tikok lé kontan granmèr lé la. El i yinm dispité po in wi po in non, soman kan son dégré lé bon, èl i rakont gayar zistwar : Tizan, Roklor, Granmèrkal… Eksa, kan èl i tous larzan son salaryé, èl i asté inndé ti kouyonad po Zanlik ek Tikok.
Granmèr Tisya, sa in moun lé byin rolizyèz : toultan wi wa èl grinn son saplé osinonsa ogard in liv-dé-mès (kaminm lé lanvèr, aryin). Sé kan i ariv lo swar, zafèr i gat. Pasito fine manzé, granmèr i kri :
«Tikok, dégaz vitman lav ot pyé. Aprésa vyin po di la priyèr.»
Tikok i akout sansa li giny tangaz èk gramoun Biganbé, pars gramoun Biganbé i yinm pa kontray son bèlmèr. Li siport pa antann dispit! Ebin, Tikok i vyin, i pas aznou dovan lo li granmèr, épi lo… lékol i komans.
Granmèr i di:
«Répèt apré mwin:
Notro pèr ki èt zo syé
Ké ton non swa santifyé
Ké votro riny ariv
Ké vot volonté sou la fèt sou latèr !»
La lé in pé long, Tikok i giny pa trapé, li may ; ké votro volonté … ké vot volonté… ééé.
Alor, granmèr Tisya i kri in bon kou :
« sou la fèt, sou la tèr, kouyon !»
Sé la Madanm Biganbé i lèv dann son kwin i di :
« Mé monmon, ou l’apo amont marmay la priyèr épi wi zir ! »
Ayayay ! pokwé madanm Biganbé la kozé. Toutsuit granmèr i obli la priyèr, i komans angrinn aèl. Tousa lo tan-la, Tikok, li, i rèt aznou minm ; li la minm ziskatan granmèr i di ali :
« lèv mounwar : alé dormir ! »
Tikok la gagn sézisman
Nin zour, monmon Tikok i di ali konmsa :
« Tikok, mon zanfan, inn ti dégou pétrol na pi. Kour ou la boutik in nestan. Minm tan, asèt a moin in boit zalimèt sanm in kilo rabato ti grin. Alé vit, pangar Atiok na ltan fermé!».
Marmay-la i kalkil in kou, i di an li minm :
«Békalinèt! La, lé moungé, la ! Déor, grofénoir i amiz pa i ariv ; ek sa, Atiok i artonm loin, i fo pas dann somin zerb, koup par santié, tousala… »
Tikok i kroi pa tro-tro zistoir granmerkal, mé li la touzour i in krintiv mars la nuit ! Soman, li di pa arien, li pran l san fran (larzan lontan) son monmon i donn, li bour dan son posaki, li trap son soubik, é li sava !
Le pov ti bononm, astèr, i gin’y gin’y koudkon’y dan prèské tout galé nana si somin ! Po asévé, in grin la limièr na poin anlèr lakaz Bondié ! Soman, Tikok i perd pa kouraz. Kontrèr, li fé l’vayan : li sif po fé fane la pèr. Laba, dann karo kann, grélé i fé lakonpayman, zot la : « tilit…lit…tilit… »
Tikok té fine tap in zoli bout somin. Toudinkou, koté pié d boi dandrèz, li oi konm in gro tèt i klèr dann fénoir ! Dé bel zié, in gran bous !… Sa i flanm pli for dofé sou marmit ! An minm tan, le lonbraz, otour, i tranm konm kan la line i fé!…
Oté, baya! Bouzé, marmay-la la pi gin’yé! Sévé la dobout son tousèl si son tèt ! Son dé boi-maï la nni tann konm zor-yé koton ! Tanka son dé kanèt-la, sa la vir vantanlèr ! Tikok la tonm kaziman fèb !…
Kan li la rolvé, li la pi ogard déryèr, li la dégaz vitman, pli pir kin sat dofé la pran dan la ké !… Ariv la kaz, la krié :
« Monmon !… monmon !… Bébèt !… Bébèt !… »
Apré-la, la tonm si d li, la gin’y fonn-sagrin, la pléré, la pléré minm ! Son monmon té koné pi kosa té fo fé : lo-dsel, ker-dpès, lalkol kanfrè, sifon mou-yé, la prièr… El té pa loin nni fol po son zanfan !
Granmoun Biganbé, li, li la pran somin la boutik. Lo minm sat Tikok lavé pran. In kardèr apré, li arvien ek… in kalbas sek ek la bouzi par anndan ! Do moun lavé fé la malis : lavé pran in kalbas sek, lavé fouy dé trou ddan po fé lé dé zyé ; ek in not gran trou po fé la bous. E, par anndan, lavé in bouzi !…
Antouka, si la malis lté dou po in pé, kapkap Tikok, li lété amèr, se soir-la ! Rozman, landmin matin, madanm Biganbé la fé zézi romarin po li boir !
Mové zam
Avan gramoune Batok lé mor, Tikok té inm byin alé son kaz, le soir, po ékout ali rakont zistoir. Gramoune Batok té kalifié po rakont zistoir ! Li té komans toultan konmsa :
« Kriké, mésié ! »
É tout lasistans té répond ansanm :
« kraké ! »
Apréla, li té démar ladsi :
« Navé in foi, mésié la foi la manz son foi ek in grin sel… »
Epizapré, li té anzann, li té anzann, li té anzann… li té anfini pi ! Si Ti-Zan, le marmay fité ki kouyonn toultan le modi Gran-Dyab ! Si le bourik Roklor ki kaka larzan ! Si konpèr Lièv ek konpèr Zako ! Si madanm Débasin ki débat dann dofé volkan !… Dék marmay té rod plonzé ek somey osinonsa la fatig, Gramoune Batok té kri in kou :
« kriké !
— kraké !
— La klé dan out pos, la tay dan mon sak ! »
E, ansanm band marmay, li té rir minm kan li té di sa !
Soman, si na bonpé zistoir té fé ri, nin bonpé té fé pèr osi. Par ekzanp, konm zistoir Granmèr-Kal, bébèt Loul, Sat-Maron, Zavan, serkey lo mor ki anbar aou dann mélié somin !… Nin kou, konmsa, Gramoune Batok la rakont in zistoir si in boug, i di konmsa « inn foi, nin boug, an plin minui, la trouv in zam-éran dann tournan la sours-Lika. Li té mars konmsa, kan, toudinkou, li oi konm in gran madanm ek in gran rob blan ki flot dan lo van ! Promié débi, li fé pa tro in kont. Soman, dèk li avans, li oi lo zam i avans si li! Li glis si koté, lo zam osi i pas si koté! Li arkil, lo zam osi i fé dé-troi pa annérièr !… Monmon ! sové boug-la la komans drès si la tèt, son ki la komans moun poiv, li sé d prann son somin kouri, kouri, kouri ! »
Tikok la ékout byin so zistoir-la, é sa la tous ali in voyaz ! Lé parey po in not zistoir ké té rakont koman in boug la sanza li an sat ; nin bononm la astik lo sat a kou d baton ; lo landmin, lo « dévinèr-mazisyin » la rotrouv ali si son li, in zépol kasé !… Ariv po artourn son kaz – Zanlik té fine sapé, li – Tikok i artrouv ali tousèl ! É, an plis, li doi travers lo radié, an plin sou troi pié d zanbrozad ! É zanbrozad-la, toulmoun i koné, sa lé séryé po atir mové zam !
«Alor, koman i fé ? I mazine Tikok. Pouatan, i fo mi sava ! ».
I fék li pran son prékosion : li la mèt dé grin d sel dan son pos, konm gramoune lontan i di fo fé po sas bann zespri. Ala, donk, li sava dann granfénoir, é, po fé fane la pèr, li mèt ali a siflé, siflé, siflé !… Ariv dosou lo bann pié zanbrozad an kestion, kosa Tikok i oi toudinkou ?… In gran zafèr blan, i sort dan la ravine, i pran l santié dousman an montan, i débous si lo somin! Tikok, la pa sito vi sa, li rod pa fé son vayan, li gingn lélan, li pran la kours é li kri tanpir k li pé :
«O skour! O skour !… Monmon, lo dyab !… Monmon, mové zam là ! »
Gramoune Biganbé i antan sa dé loi, i sort si somin, i kour po rann ali kont. Li la pokor ariv koté son garson ké li antand :
« Ou ! ou ! ou !… aspèr, ma manz aou ! ou ! ou ! ou !… »
Anminmtan,li apersoi in lespès gran marmay, antortiyé dan in gran dra blan, i kour déryèr Tikok. Gramoune Biganbé séd pa perd la kart, ramas in boi d poivoyé atèr, totos lo « zam » ansanm ! Asmomanla, li antand :
« Arèt, papa !… Sé Zanlik, sa ! »…
Tikok té koné pad itou si son frèr té fine ariv « in mové zam ». Taka Gramoune Biganbé, té pa loin li té anvoy son gran garson dann pirgatoir po vréman, aforstan rint son rin a kou d baton poivoyé !…
Leskélèt
Kaziman tout zistoir mantèr i rakont an Frans, laba i mèt sa si lo do « Toto » sinonsa « Marius et Olive ». isi La Rénion, ni profèr mèt si lo kont « Tizan » sansa « Tatav Tikouto ». Soman, konm ni di byin, kalité zistoir-la, kaziman tout lé mantèr. Tout manir, lo boug i rakont aou sa i di liminm : « zistoir mantèr, pa mwin lotèr ! » Zistoir ni sa rakont azot, kontrèr, sa in zafèr la ariv Tikok ek son kamarad Zozèf povréman ! Anfin i prétandir lé vré !
Alor, in zour, Tikok lé lékol, dann kour moyin dézyinm ané. Zour-la, lo mèt i ariv, i désid fé résit lésondsoz. Li la pokor rant dan la klas, li kri in marmay, li di : « Joseph, Debout ! As-tu étudié ta leçon sur le squelette humain ? » Zozèf i dobout ; li bès la tèt, son figir i vyin ontè, li di : « Wi, mésié ! » La pa vré inntior : li la pa aprann loson inmerd. Ariv son kaz, li té fine komans rouv son liv, soman, tèl li la vi lo leskélèt, la pèr la pran ali, li la roferm son liv vitman, la fou sa laba, la pi tous ditou. Kanminm li la pa aprann, Zozèf i réponn, li, :
« Wi, mésié ! »
-« Bien, lo mèt i di, alors ferme ton livre, ouvre ta bouche et dis-moi où se trouve le tibia, dans le corps humain ? » Zozèf i konpran « tibra » soman li la pa sir, alors li amont dousman son ti bra még, li di : « Ala, mésié ! »
Tout marmay y tyinbo zot vant po ri : « Kwak, kwak, kwak, kwak… »
Lo mèt, san di ryin, i gèt Zozèf grozié ! Apréla, li ardmann: “Et ton fémur, tu sais où il se trouve?” Zozèf i konpran « fig mir » épi li amont son… figir ! Marmay i rir pli for, lo mèt i gèt Zozèf pli grozié ankor ! Soman li bann pa minm, li arpoz in kestion : « Et le péroné ? dis-moi où il se trouve ? » Zozèf i trouv drol pokosa i mann ali ousa i lé lo pèr Roné, soman i dmann ali, i fo byin li réponn. Alor li di : « Pèr Roné lé lakir Granboi ! » (Zozèf té mazine pèr Roné Payet té Granboi povréman).
Lo mèt, so kou si, i sa fout ali ansalèr. Soman, marmay i rir sitelman son kolèr i kol anlèr, li lé blizé rir liminm… Si zistoir lé mantèr, la pa ou lotèr !
Kriké ! I prétandir lé vré.
Non mé zot i pé kroir, prann son ti bra po son tibia, son figir po son fémur, lo Pèr Roné po lo péroné. Sapré Zozèf, va ! dizon, in leskélèt espésial li nana, li !
Soman, sé lo pov mèt-dékol ké lé dépité son sor : li lé a dmandé koman fé po dérouy lespri bann marmay-la !… Amomandoné, aforstan kalkilé, li mazine in kou an liminm, li di : « Somanké la pa tout lé osi kouyon k Zozèf !… Anfin, anon éséyé, na oir ! » I fék la li ogard toutla bann, li dmann : « Ya quelqu’un qui a bien appris sa leçon ? » Troi-kat min i lèv dann promié ban, na ryink Tikok i lèv laba dann mélié! Byin sir , Tikok i fé romark ali é sé li k lo mèt i kri po résité : « Bon Tikok, si tu connais bien ta leçon, tu te mets debout !… Alors montre à ce crétin de Joseph où est ton tibia ! » Tikok, fier-d-li, i lèv la pat anlèr, i amont son béki, i di : « Oila Msié !
-Bien, Tikok ! et ton péroné ?
-A koté, Msié !… la ! »
-Bravo Tikok ! Et ton radius ? »
Tikok i poz son zanm atèr, i arpran ansanm son bra, i amont anlèr, i di : « An-o la misié. »
-Très bien Tikok! Et ton sternum?
-Tikok i bat si son lestoma, i di : Oila li la, msié ! »
Marmay i sif, zot bous i rès rouver konm po gob mous, si tèlman zot i trouv Tikok byin for ! Lo mèt osi lé kontan. Si telman kontan li kontinié poz kestion Tikok ! E plizanpli vitman ! é li ésey triké po tas manir may Tikok. Ryinn-nafér : Marmay-la i réponn ali tout, é san mayé !… Alor, a la fin, lo mèt i an pé pi, i arèt, é i di : « Extraordinaire, Tikok !… Mais comment as-tu fait pour retenir tout cela, par coeur?
-Oui, koman ou la fé Tikok, tout bann kamarad la klas i rodi zot tour. Alor, Tikok i lèv dobout, é pli vantar kin kok zapon, li bat si son FRON, li di : « Akoz ? kosa zot i kroi nana dan mon lomoplat, don ? »…
Afors Tikok lavé aprann, son lomoplat té fine ariv dan son… tèt ! Anfin si zistoir lé mantèr la pan ou lotèr !
La sas tang
Dabitid, bann Ti-blan dan lé-o i inm pa tang. Sé lidé ! pars in bon kari tang, na poin rien lé pli bon k sa ! Antouka, po Tikok, sé son méyèr viann ; Telman k si té posib manz la plim ansanm, li té i manz !… Soman, si kari tang lé bon, alé rod tang lé pli bandé ankor ! Biensir, promié viré Tikok la fé, li oblira pa !…
Soir-la, navé : gramoun Biganbé, défin Vié Batok, Tipol ek son frèr Grozil, Zanlik, ek inn-dé kamarad ankor… Tout la bann i mont la « Lign Douz-san » ek zot far, zot goni, zot sab… Déor, la line i éklèr inn ti van fré i komans lévé, kamionèt i file minm dann zerb mouyé… Momandoné, i ariv dovan in kaz domoun : sé kamarad Ogis. Gramoun Biganbé i fé lèv ali. Li lé dakor po ki fouy son térin. Tout fason, li osi li mèt son linz, li vien ansanm… dé san mèt pli loin, kamionèt i arèt. Pa sito arété, Bobi ek Mistingèt i sot atèr, i komans grinsé, brann la ké, rod somin pou kouri…
« Bobi ! i di Tipol, é ou osi Mistingèt ! pa bézoin tro nervé ! nora travay po zot asoir ! »
Apréla, li kri :
« Souk ! »,
É tout suit bann sien-la i tras dann zerb, Bobi par koté la ravine ; Mistingèt dann karo tamarinn-linn par an-o !… Minm pa sin minit apré, Bobi i aboy :
« Ouaou !ouaou! ouaou!…
Ala zafèr! I kri Biganbé. Souk ali, Bobi ! »
E toulmoun sèd fonsé direksion la ravine ! Mank in pé, Tikok i kas son zanm dan siko kasia ! Ariv si l bor, zot i oi Bobi lapo sobat ek in mal tang, pli bel in koson sévraz!
«Larg sa, Bobi!» I kri défin vié Batok, son sab dan la min.
Apréla, li trap lo tang, li mèt dan l goni… Pa sito fini, Mistingèt i aboy son tour par an-o. Minm zès : toulmoun i fons ! Soman la, lo ka lé pli difisil : Mistingèt la fine fouy in trou pli gran k lo « trou d for » ! Lo tang i grouy dann fon ! Soman, nin ros i anbar, i gin-y pat rap azot !
« Souk ! Souk, Mistingèt », i kri Tipol.
Lo pov Mistingèt i débat minm ek son dé pti pat ; Bobi i ariv, i donn ali la… min ; rien a fèr ! Lo ros lé tro gro, lé dé sien i vien pa bou minm !… Momandoné, Gramoun Biganbé oi di :
« Daoir sa inn mèr ek son pti, inn foi k lé o fon konmsa ! Alon nou, vo mié pa tro détruir !
— Lé vré, i arvir vié Batok, amizra pa, na trouv dot !… »
Parol vié gramoun-la daoir té béni ! pars, soir-la, la konpani la trap… di-sèt tang ! Uit vivan, nèf krévé ! Mazine azot la parti k zot la fé, landmin onz-èr !… La, Tikok té kontan, la !
La lang kréol
Lang kréol-la, sa in lang malèr sa, in ! Bonpé i di lé kaziman parèy Fransé, soman la pa bézwin alé lwin po konprann la pa vré. Anon pran in ka, na war.
Ninkou, i pèt in batay lékol Tikok : Zérar Lanklim sanm Zozèf Timarto la komans èk in ralépousé anlèr létaz, la fini èk in mayaz lakros dan lémars, la roul ziska la kour rékréasyon.
Marmay sè larg an plan zot boul ponplémous, zot zagat, zot kadok tousala, po kouri po fé lantouraz.
Lo métrès – in bèl fanm zorèy i apèl Madam Baltazar – i vyin son tour war kosa i espas. Soman li la pa davi marmay i antour konmsa, li kri apré zot i di:
« Allez les enfants, dégagez ! »
Epi son dé min i bat la zèl koman papang apo koup ranpar boranbor.
N’inndé marmay i kalkil la bézwin azot po donn la min i kour vitman. Tikok dann ta i di :
« Alan ou la madanm. Pokosa ou la kri anou ? »
Madanm Baltazar i ansalèr plis ankor, i vyin roz minm koman tomat byin mir, i kri, i di:
«Je vous ai dit dégagez vous m’entendez!»
Plik li kri « dégagez », sé plik marmay i fé lo ta. Mandoné, n’in métrès kréol – Monmzèl Fifine, in ti mèr gèp fayfay minm – i aperswa lo mouvman, i mars si bann marmay konmsa i kri :
« Zot la pa antandi, la la di azot : sapa zot ! fil ! roul ! sort azot tèrla ! alé zwé ! Dégaz vitman ankontrèr ! ousansa… »
Pasito la di sa tout marmay la fané.
«Comment ! » – lo fanm zorèy, lo zyé bèl minm koman dé line oplin si lo ti fanm kréol – « comment faîtes-vous donc, Fifine pour avoir une telle autorité ? toute menue que vous êtes ?
— Ladan, la pa kestyon lotorité, ladan ! Madanm Baltazar ! Sa zis in kestyon lo kosé ! La pa kestyon ti, gro. Sa inkestyon byin di : « dégagez » an fransé i védir : sapa zot, sot la, an kréol i védir aou : bour lo fèr, fé vitman, amiz pa. La, anplis, ou té parèy in moun té i vé porsi azot lwin minm ».
I prétandir, apréla, lerk la rant dan la klas, lo Madanm Baltazar la désid fé in léson « d’éveil » i domann azot inndé kestyon dési kosa la espasé, i di :
«Allons, Tikok, raconte-nous tes impressions ! Dis-nous qu’est-ce qui t’a frappé, pendant la récréation ? »
Tikok sè pas dobout, la tranblad dési li, i di :
« La pa mwin la batay, Madanm ! Mwin la pa tap personn, personn la pa tap amwin osi ! Sa zozèf Timaro la giny lo kou, la, Lanklim la kounis ali. »
Lo diférans rant kréol èk fransé ? c’est frappant, n’est-ce pas ?
La piès po koz fransé
Lèrk la mont sizyinm laba lékol Sinzozèf, Tikok la tonm si in profésèr prinsipal angrinn apa-di-koman, pa katoga ingrin. Té in léspès ti pètsèk mové, vèy pa. Anpliskésa pli kouyon son zong dwadpyé li té i rod pèt pli o son déyèr. Li té i koz fransé, li té vé fors son zélèv fé parèy. Li té i koz fransé, li té vé fors son zélèv fé parèy. Li lavé in tiktak pli visyé ké li ankor. Li lavé roda li in pyès dé fran, lavé frot sa èk lo ros ziskatan in koté i vyin lis lis minm, lavé mark « 6è B » dési koté lis-la.
Li té donn pyès-la in marmay tèl rékréasyon i komans ; lo marmay la koz kréol-la té ésèy bos in marmay apo koz kréol po ardonn ali lo pyès. Sistinm-la, té i roul konmsa ziskatan la klos té i sonn po rant dan la klas. Sak lavé lo pyès èk li, parlfèt la koz kréol an dernyé, li giny in pini syon dan la klas.
Trwakardtan, té i fé aznou ali épi té i fé répèt ali 10, 20 fwa :
« Je suis français, je parle français ! »
Ek in sistinm konmsa, mazine azot la inn èk la brouy té i mèt dann la rékréasyon rant bann marmay : dispit, lamyaz, gabar… té i pèt toultan, té i anfini pi !
Kalkil aou. Ou l’apo byin zwé balon èk out kamarad, dési térin syindan. Lèrk ou zwé ou san ou lé lib, wi san ou lé ou minm ! Ebin lé normal kozman kréol i sort, kréol pirpork minm, souplé :
«Oté kitamèr, zwé pa an prèt té, pas in kou la boul té !
— Ou la p’asé kas mon béki ou-la, totos ton monmon !
— ma mont atwé zwé brital, mwin talèr ! »
Kosa i espas ?
Ou wa in marmay i débous an misouk déyèr in touf kamoni, ousansa déyèr kabiné. Li kour dési ou, èk son bous an kidpou li di aou :
«Tiens la pièce pour toi : tu as causé créole ! »
Aou kosa wi fé ou ?
Wa dispité? i giny pa : gro kréol i sap pli for ankor.
Wi rod tap lo marmay? La pa moyin osi: sirvyan i vèy aou tèrlaba.
Ebin, wi pran out pyès, épi ou tas manir souk out kamarad.
Si ou la pa ginyé ou lé kit pou alé aznou dan la klas épi résit :
« Je suis français, je parlerai français ! »
Soman nadéfoi ansanm lo kestion « la pies » nou la rakonté dann dernié niméro TCR). Lo zafèr i tonm komik ! eksa, bèt é maléré anminmtan ! lé konm nin kou :Tikok lapo rand kont son kamarad Ogis sak lariv ali ek son syin Miro. Konm li san k lo marmay na la piès lapo vey ali, li ésey larg son fransé, é li rakont :
« O toi Auguste, écoute un peu ça ! Un jour, quand l’arrive le soir, j’ai anmarre Miro comme d’habitude avec le poteau de la cuisine pour pas qu’il va ravager les volailles du voisin ! sur le coup du grand matin, j’entend Miro hurler hurler hurler à la mort ! Alors, j’ai enlevé vitement ma couverture dessus moi, j’ai sauté d’en l’air de mon lit à terre et j’ai parti voir. Arrive côté de la cuisine, qu’est-ce que je vois ? Miro a déjà cassé sa chaîne et il rode courir ! Qu’est-ce que j’ai fais alors ? Je perds pas la carte, et j’ai couru derrière lui. Je l’ai porsu, porsu tant pire qui peut !… Tu crois que j’ai gagner le rattraper Auguste ? Ah oui, jamais ! Il a collé son chemin, il m’a esquivé, l’animal !… Dans la journée, j’ai rodé mon chien partout. C’est seulement sur le tard que je l’ai trouvé la-haut sur le pente-Savon. Il était crebvé malheureusement ! Je magine qu’un monde l’avait donné de la poison, et il avait anvalé le pauvre ! J’aimais bien mon chien… C’est regrettant !… » Tikok la fini son zistoir. Larm dé zié i koul dann son zié, mé anminmtan li lé fir : li la dni about rakont tout son zistoir an… fransé ! Malérèzman po li, lo marmay na la piès i prézant dovan li, asmomanla, i donn ali lo modi ti kat sou, é i di :
« Tiens ! Voilà la pièce pour toi !
— Mais, je n’ai pas causé créole moi, là ! i fé Tikok an kolèr.
— Oui ! Oui ! Tu a causé français, mais seulement je t’ai bien veillé : il y avait un bon peu de mots créole dedans !
— Lesquels ? i demand Tikok.
— Je ne répète pas » i ropran lo marmay, parce, après, tu me redonnes la pièce ! »
Tikok stin boug na gro kèr, sa ! Osi, li désid pous lafèr, é li aminn lo marmay dovan lo « profésèr prinsipal ». La, li esplik son ka. Lo profésèr i fé arpèt ali son zistoir d syin ann antié. Tikok i arpèt konmké lété (li lavé si telman prépara li avan !). Asmomanla, kosa lo profésèr i fé ? Li romark minm pa ké Tikok la di « Anmarré… couverte… chappé… porsu » tousala. Li romark soman in mo kaziman pa an travèr é li di :
« Tu mérites la pièce, petit Coq ! car tu as vraiment parlé créole. Tu as dit : c’est regrettant, or, en français on ne dit pas comme ça. On dit : c’est regrettable ! »
Lé pa foutan, sa, apré ?… Rozman, po romont son moral, Tikok la dni abou antand sak in not profésèr la di ek lo pti pèt-sèk :
« Alé, Jacques ? Ou lapa asé fatig lespri band marmay ansanm out Fransé ? Lès azot koz sot kréol, don ! nou lé lé Rénion, isi ! Epi, oui koné inn afèr, ou ? Lé pa konmsa, sirman, oua déblok lintélizans band zélèv po aprann fransé ! Si oui pers in ferblan, koman oui vé dolo i rèt dann ferblan-la, apré ? ».
In gos
Tikok, a lékol, té fine dépas kour éléfantine : li té fine ariv kour élémantèr par la. In zour, dan la klas, lo mèt lapo esplik sépa kel léson – in léson d moral, si mi tronp pa – é li di konmsa : « Supposons qu’un gosse tombe dans la cour de récréation. Qu’est-ce que vous faîtes ? » Nin pé d marmay i répond : « i fo rolèv ali ! ». Na dot i di : « I fo kri lo sirvéyan ! ». Na dot ankor lé plito davi ki fo fé appel doktèr osinonsa linfirmièz. Mé na inn dan la band la pa tro konpri lo ka, li dmand : « Sé koi in gos, msié ? » – « Un gosse, tu ne sais pas ce que c’est, Fanfan ? »… « Qui c’est qui veut le lui dire ?… Alors, c’est quoi un gosse ? Qui le sait ? » Tikok i lèv vitman lo doi, i di : « Moin, msié ! » – « Eh bien, vas-y, Tikok ! » – Alor, Tikok, fièr d li, i lèv an boi, i ferm son poing os, é li lans son poin an direksion in marmay koté d li ! Anminmtan, li di : « Pan ! oila po ou !… Konm saminm i lé in gos, msié ! E tansion : si ou la gingn sa dan out koko d tèt, ébin oui oi zéklèr ! ». Initil di azot ke tout marmay la tyinbo zot vant po ri ! Taka lo mèt, li té koné pi si li té kouyon minm ! Antouka, li la trouv « gosse » la in pé… gos !
Persé véré
Tikok navé uit-an par la. Nin kou, li sa konfésé li di :
« Mon Pèr, mi akiz aou : moin la vol dosik, moin la tap mon nti frèr, moin la dézobéisé mon monmon. Moin la ziré osi, moin la di : bèz ton…
— Ah non ! non ! mon enfant ! i di lo prèt. Ne répète pas les jurons, surtout !… Continue à dire tes péchés.
— Mon pèr, moin la fé in krim…
— Un crime ???, i domann lo prèt. Mais quel crime, mon petit ?
— …moin la tié in kaméléon ! i arvir Tikok.
— Ah bon, je préfère ça ! » i fé lo pèr.
E, anmimtan, li dégaz son lestoma po respir in bon kou !… Apré sa, kan Tikok la fine di ali « sé tou, mon Pèr « , é résit son lak-dé-kontrision, prèt-la i dmann ali :
« est-ce que tu fais régulièrement tes prières, mon grand ?
oui, mon Pèr ! » (Ousa ! Mentèr, ou ! Madanm Biganbé, lé vré, i fé di ali son « Notro-Pèr Zé-vou-Sali-Mari », kan li lé fine lav son pié, lo soir ! Mé, lo matin, el na poin lo tan ek sa, el !) Soman, Tikok i di « oui » po pak lo prèt i angrinn ali ! Alor, lo prèt i fé ali in konpliman, i di :
«c’est bien, mon fils! Il faut persévérer ! »
« PERSEVERER » ! sa in mo Fransé i vé di aou « kontinié ! dékouraz pa !… » Soman, Tikok i konpran pa sa, li ! La kaz, son papa na in koson i apel « VERE ». Alor, Tikok i kroi lo prèt la di ali « i fo persé véré ! », otroman di « pik koson la ! » « kosa ? i mazine alor Tikok dan son kèr. I fo mi tié koson papa ? Tousa po la pène moin la tié in kamaléon ? A non ! Pénitence prèt-la lé tro for, kanminm ladi ! »
Rozman, ariv son kaz, Tikok la rakont sa Madanm Biganbé. Alor son monmon la esplik ali lo zafèr ! La evit ali « persé véré » é… gingn son totosman ek Gramoun Biganbé !… A oui, Mondié ! Kan ou lé pti, ou lé… pa gran !
Qui a pris la Bastille ?
Nou la déza di in kou ke tout zistoir ki ariv an Frans, domoun i mèt sa si lo kont « Toto » osinonsa « Marius et Olive ». Tandik isi, la Rénion, i di sé « Tizan » osinonsa « Tatav Tikoute » lotèr ! Pouatan, souvandéfoi, sé Tikok lo « z’héros » d lo zistoir ! Amoink tout bann zistoir la lé mantèr ; danskala sa i fé parti « le patrimoine universel » ! Lo pti morso ke ni sa rakonté zordi si « La Bastille » stin nafèr konmsa minm, byin sir !
Alor, nin kou, lékol, lo mèt – mésié Robèr i di konmsa ke li sa koz si « l’histoire de France ». Tikok, promié débi, i kroi ke li sa rakont in « zistoir Manmzel Frans » Alé oir, ou ! Momandoné, le mèt i poz son bann zélèv la kestion : « Qui a pris la BASTILLE ? » Tout la bann i bès la tèt, i di pa aryin ! Alor, Mésié Robèr i sanz tiktak : li gèt direksion Tikok, li di : « Tikok ! Peux-tu me dire qui a pris la BASTILLE ? » Alor, Tikok i lèv an boi, li réponn sék : « La pa moin Msié ! » Nin pé marmay, alor, i rir andsou ; nin pé, o kontrèr, i di dousman : « Ali minm, sa ! soman li vé pa di ! » Lo mèt i komans nervé, i arpoz lo kestion. Tikok, nervé parey, i ar-réponn, la min anlèr « Mi zir sé la tèt mon monmon, Msié ! La pa moin la pran out PASTI ! Doman Ti Milyin ! li na labitid volé tout sat li trouv ! » Lo mèt i koné pi kosa i fo fé ansanm son bann zélèv !
Alor, li fé appel lo Direktèr lékol. Direktèr i ariv, i dmann kosa la fé « Voilà, i di Mésié Robèr, je leur demande qui a pris la BASTILLE et personne ne peut me le dire ! » Alor, kosa lo Direktèr i fé ? li aminn lo mèt dan in koin, é li di lo boug dousman : « Ne te fatigues pas pour si peu, Robert ! Puisque personne ne veur dire qui a fait le coup, tout le monde est coupable ! Alors, voici ce que tu vas faire ! C’est simple : tu prends de l’argent de la coopérative, et tu achètes le sachet de PASTILLES volé ! » Mésié Robèr i arvyin pa ! Si telman ké, ariv son kaz, li téléphone linspektèr, aprésa lo vis-Rektèr. Tou lé dé i fé ali po répons aprosan konmsa : « Je vous comprends, monsieur ! Seulement, Monsieur votre directeur a raison : il ne faut pas en faire un problème national ! Achetez des PASTILLES comme il vous l’a conseillé, et le problème sera réglé. Les parents d’élèves ne vous en voudront pas ! » Lo pov mèt dékol i konpran pi aryin ! Soman, konm li té antété é po fini ek sa, li anvoy in lèt « Au ministre de l’Education Nationale ». Troi moi apré, la répons i ariv, lé ékri si la « circulaire » :
« Madame, Mademoiselle, Monsieur*
(Barrer la mention inutile)
Suite à votre lettre, j’ai l’honneur de vous faire savoir que votre requête a été accueilli avec bienveillance par mes services. Je vous fais parvenir, sous peu, cinq kilos de loriots pour compenser les préjudices subis. Considérations distinguées – Signé : Jean SAIRIEN »
Kinz zour aprésa, tout bann zélèv la parti lopital Sin-Pol port zoranz po zot mèt dékol, Mésié Robèr. E Tikok, po konsol ali, i di : « Estèr mi koné, Msié, ki la pran la BASTILLE an Frans. Malérèzman, la BASTILLE d la Réunion nou la pokor pran ! Mé bouz pa, sa va vnir ! ».
Mésié Robèr la sot danlèr son li atèr, li sa sov dé lopital po alé… sov la Rénion é délibèr ali ansanm zélèv é tout kamarad révolisionèr !…
Vin désanm bann marmay
« Oui sa kabaré asoir, ou, Tikok ? »
Tikok i rèt konm li lé : asiz katpat, son min apo ramas kanèt dann trou-bité ; soman, son zié i vir an poin dintérogasion si Maksimin, dobout laba koté lot ré-bité. Li konpran pa !
« Mi dmann aou, si oui sa kabaré asoir !
— Kosa i lé, sa? i dmann anfin Tikok.
— Tolèr! Kabaré minm oui koné pa kosa i lé ? I oi stin maoul ! »
Alor, Maksimin i esplik :
«Zordi vin désanm, sé la Fèt Kaf ! E, toultan, kan i ariv Vin Désanm, Gramoune Yalo i fé kabaré son kaz, é toulmoun ozalantour i antour po santé, krazé tout la nuit ! »
— I dans pa maloya osi, la ? i dmann Tikok.
— Bin saminm ! i arvir Maximin « kabaré ek maloya lé parey sa !
— Abin, mi koné, alor ! »
Lot kou, papa la minn nout-dé Zanlik manz kabri masalé la kaz Gramoune Mardé. Lété po zot servis. Ebin, la, lo soir, banna la dans maloya.Té di konmsa, la, promié débi :
« Sa servis kisa sa ? Sa servis malbar sa ! Kisasa la donn manzé sa ? Papa Mardé la donn manzé sa !… »
Apréla, nin boug la mont si in lespès tanbour, la bat kaziman konm in séga. Ninn ot la pran in lespès ti késon flèr-kann, la sékouyé. Innot ankor té fé sonn in pti fer-blan ansanm dé boi gouyav… Sak foi té komans, lo boug si l tanbour té anvoy in morso té rosanm ziska in pléré ! Son santé té fé pèr amoin, pars té fé pans amoin sat lo prèt légliz ; Soman té admi kréol, admi langaz ! Kan lo gramoune té fine sant son morso, na inn dan la bann té kri : kasaz ! Alor, la, té falé oir ! Lo tanbour, lo karé flèr kann, lo bagèt zaz, lo triang… tout té donn lo grin ! Tout la bann té sant é té dans ansanm ; ziska moin la rant dann ron a la fin ! Nout té sant konmsa :
«In kok in poul moin nana. San golèt la tèr moin la poin!…
Ki la kri ali si? Destin Bondié la kri ali si !… »
Maksimin té lès Tikok rakont tout, san di aryin. Soman, son dé zié té i briy konm la brèz-dofé ! Eksa, firmzir Tikok té koz, li té fé lo zès po Tikok : li té bouz lo rin, té roul zépol, té balans lo bra dovan-déryèr, té glis lo pié partou atèr !… Ziska tank la pran ali in fougad, konm in boug lo kor lavé gaté, kon in boug lespri lavé mont dési : li la pran in lélan, la mèt ali a santé, a dansé, a krié :
« Vin désanm sé la liberté ! Vin désanm sé la liberté !… Kaf kafrine i vé pa dansé ? Ma trap mon roulèr ma fé dans azot !… »
Tikok, si l kou, la rèt la konm in kouyon ! Li té koné pi kosa té falé fé: rogardé ? kouri ? apel osékour po di Maksimin la tonm kriz ?… Mé oilapak, si lé zantrofèt, in ponyé marmay i ariv, i rant si la pis po dansé ! Alor, Tikok i rant dan l ta, é li mèt ali a santé ek tout la bann konm in perdi :
« Isi, dann péi Bourbon nana lo blan, lo noir po touloubon… soman kan lo san i koul, lo san lé rouz, lé rouz, lé rouz po touloumoun ! »…
Tikok lé kontan kanminm asoir li gingn arpa alé kabaré Gramoune Yalo : vyin d fèt son promié Vin Désanm marmay !…

